Barokovo-klasicistický kaštieľ s parkom je situovaný v miernom svahu západnej expozície v centrálnej polohe obce Petrovany.
Potomkovia šľachtica Sinka, ktorí v 15. storočí prijali priezvisko „Szentpétery“, mali v Petrovanoch svoje kuriálne miesto s dvoma dvormi – nižným pri kostole a vyšným pri ceste smerom ku Prešovu, kde bol aj mlyn. V roku 1756 udelila Mária Terézia Klobušickovcom grófsky titul. V tom istom roku dal vnuk Františka Klobušického Žigmund na mieste Szentpéteryovského renesančného kaštieľa vybudovať nový barokový kaštieľ. Kaštieľ slúžil ako poľovnícke sídlo pre grófske rodiny.
Areál kaštieľa pozostáva z hospodárskeho priestoru, vstupnej časti (nádvoria) a prírodno-krajinárskej dispozície. Vstupná časť (nádvorie) je riešené oválnou plochou zelene s komunikačným objazdom. Oválna trávnatá plocha so symetricky vysadenými ihličnatými drevinami má priečnu kompozičnú os orientovanú na hlavný vstup do kaštieľa. Severozápadne od hlavnej budovy kaštieľa je situovaná stavba ľadovne s čitateľným barokovým tvaroslovím. V severozápadnej časti parku je realizovaná novostavba Kláštora sestier dominikánok so sadovou úpravou exteriérov.
Prírodno-krajinársky park vznikol pri barokovo-klasicistickom kaštieli z roku 1756 na ploche staršej vidieckej záhrady koncom 19. storočia. V dobe svojho vzniku to bola rozsiahlejšia dispozícia, ktorá bola redukovaná zmenou funkčného využitia objektov, kedy sa areál uzavrel a okrajové partie boli rozparcelované. Pôvodne bola stará stavba ohradená ochranným valom – vodnou priekopou, ktorú dal gróf Klobušický zasypať a ponechal len malý rybník. Dobudované boli ďalšie hospodárske, prevádzkové objekty a vrátnica. Park tvorí jednotný komplex s areálom kaštieľa, kde vzájomná väzba architektonického a sadovníckeho diela vytvára integrálny celok.
Kaštieľ v 20. storočí rôznymi predajmi slúžil majiteľom na uskladňovanie tovarov, ako štátny detský domov, či ako ústav pre duševne a telesne postihnuté deti.
Zdroj: Obec Petrovany, Foto: Kaštieľ Petrovany FB
