Kapušiansky hrad sa rozprestiera na vrchu Zámčisko nad obcou Kapušany pri Prešove.
Národná kultúrna pamiatka sa nachádza v nadmorskej výške 504 m n. m. v prírodnej rezervácií Kapušiansky hradný vrch o rozlohe 18,1 ha s významným botanickým náleziskom na vulkanitoch. Na jeho mieste sa predpokladá staré slovanské hradisko.
Názov hradu Kapušany pochádza z maďarského slova kapu (brána). V minulosti tu bol hlavný krajinský prechod do Poľska, čo dosvedčuje aj vyberanie mýta doložené v roku 1332. Strategická poloha si vyžiadala stavbu kamenného hradu. Na kopci sa už v 13. storočí nachádzal kráľovský hrad, ktorý sa nazýval Maglovec alebo Mogluch, pomenovaný po majiteľovi Maglod, ktorého rod vymrel v roku 1300. V roku 1315 bol dobitý kráľovským vojskom po vzbure jeho majiteľa Henricha z Brezovice, ktorého po dobytí hradu uväznili. Kastelána oslobodil verný sluha Kvaka tak, že sa sám obetoval a vymenil svojho pána v žalári. Po zistení tejto zámeny Kvaku kruto potrestali odťatím oboch rúk. Kastelán na obetavého sluhu nezabudol a ako odškodné mu daroval dedinu Kvakov. Po odchode kráľovských vojsk ťažko poškodený hrad chátral. V roku 1347 sa uvádza už len ako miesto zbúraného hradu – locus castri. Neskôr majiteľ Andrej de Koka vybudoval na starých zachovaných múroch nový hrad. Podľa dobových záznamov si stavba hradu okrem nemalých financií vyžiadala aj 165 sudov vína a niekoľko tisíc vajec. Hrad bol postavený ako obytné sídlo pre panstvo a neskôr slúžil pre vojakov.
V roku 1440 kráľ Vladislav I. Jagelovský daroval hrad šľachticom z Rozhanoviec, ale v roku 1464 sa už spomína ako vlastníctvo Jána z Kapušian. Z listiny z roku 1468, ktorou kráľ Matej nariadil Košiciam, Bardejovu a Prešovu, aby pomáhali Imrichovi Zápoľskému pri dobývaní Kapušianskeho hradu, vyplýva, že ho obsadili bratríci. Na konci 15. storočia sa stal terčom útoku poľských vojsk Jána Alberta. Po týchto útokoch bol hrad poškodený, a preto bol v nasledujúcom storočí prestavaný a rozšírený o dolné nádvorie. Postupne tu boli pristavané hospodárske objekty, remeselné dielničky aj budova strážnice. Na prelome 16. – 17. storočia sa panstvo sťahuje do kaštieľa v Tulčíku a hrad sa mení na refugiálny (plniaci úlohu útočiska). Na hrade ostáva hradná posádka a šľachta sa tu sťahuje iba v prípade nebezpečenstva. V čase protihabsburského povstania obsadil hrad v roku 1686 známy vodca Kurucov Imrich Tököly. V roku 1709 sa dostáva do rúk Františka II. Rákocziho, ktorého vodca Telekessy dal hrad zapáliť. Hrad sa vrátil do rúk Kapyovcov v roku 1712 a vdova po Gabrielovi z Kapušian – Eva Gergelakyová ho dala znovu opraviť. O 3 roky neskôr ho však na základe rozhodnutia uhorského snemu vypálili, aby sa nestal strediskom protihabsburského hnutia.
Od toho času hrad pustol. Hrad však ešte v roku 1879 bol pomerne zachovalý, iba bez striech (podľa kresieb Miskovszského). V rokoch 1975 – 1976 bol na Kapušianskom hrade prevedený archeologický výskum a bol zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Archeologickým aktivitám sa na tomto mieste venoval aj rímskokatolícky dekan Juraj Macák. V roku 2012 sa takmer po tristo rokoch začalo s prácami na konzervácii a obnove NKP hradu vrátane potrebných archeologických, architektonicko-historických výskumov. V prácach sa pokračuje dodnes.
Dnes je z hradu veľmi zachovalá zrúcanina s prekrásnym výhľadom predovšetkým na Slanské vrchy ale aj údolie Sekčova a Ondavskú vrchovinu.
Hrad je obľúbený pre cyklistov, rovnako pre bežcov. Zvyčajne zo strany obce Tulčík a Fulianka.
Kapušianský hrad je súčasťou Šarišskej hradnej cesty.
Foto: OOCR Región Šariš, Pierre Bona
