Kaštieľ bol postavený na ruinách bývalého kláštora augustiniánov a predpokladá sa, že aj zo stavebného materiálu tohto kláštora. Podľa zachovaných tvaroslovných znakov bol postavený niekedy v 17. storočí. V roku 1645 hradné panstvo Šariša získala rodina Rákociovcov. Predtým panstvo vlastnila rodina Peréniovcov, ktorá vlastnila aj hrad Šariš. Z Rákociovcov najznámejším majiteľom bol František Rákoczi II, ktorý bol aj slávnostne menovaný za dedičného župana Šarišskej župy a volaný „šarišský gróf“. V roku 1701, v súvislosti s prípravou stavovského povstania bol zatknutý a odvedený na výsluch do Prešova.
Po Františkovi Rákocim vlastnila kaštieľ jeho sestra Júlia de Aspermont, neskôr rod Sirmay. A v 19. storočí ho vyženil poľský šľachtic Jozef B. Luženský de Reglice, ktorého syn bol zastrelený v dueli a je pochovaný pri tunajšej Kaplnke sv. Alžbety. Na prelome 19. a 20. storočia vlastnil kaštieľ Gejza Pulský.
Podľa dobových fotografií a kresieb z prvej polovice 20. storočia to bola renesančná stavba zhotovená v duchu typológie renesančných blokových kaštieľov s nárožnými vežami. Veľkošarišský kaštieľ mal na čelnej východnej fasáde dve valcové nárožné veže, primknuté k obdĺžnikovej hmote samotnej stavby. Tretí vežovitý útvar sa nachádzal v rámci západného dvorového krídla a s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o schodiskový tubus. Kaštieľ bol dvojpodlažný, zastrešený sedlovou strechou, na severnej strane kombinovanou s manzardou. Nad hrebeňom strechy vyčnievali omietané komíny s rímsovým horizontálnym členením. Nárožné veže zakrývali zvonové strechy, ktoré mali šindľovú krytinu. Na prízemí kaštieľa boli čiastočne zachované pôvodné kamenné okenné ostenia obdĺžnikového tvaru, ukončené priamou profilovanou rímsou. V interiéri prvého podlažia nachádzali renesančné valené klenby s lunetovými výsečami. Lunetová klenba nad schodiskom dosadala na stĺp, v hornej časti s kanelovaným driekom a na prístenný pilaster. Okná na poschodí boli obdĺžnikové, s miernym segmentovým záklenkom. Dolné boli zamrežované.
Kaštieľ bol poškodený počas 1. sv. vojny a po požiari, kedy „na varoši“ 13.9.1948 vypukol požiar a rozšíril sa aj na kaštieľ. To bola jeho záhuba, a tak bol neskôr zbúraný.
Traduje sa, že pri búraní sa materiál rozobral medzi obyvateľmi, rovnako ako aj nábytok, ktorý v kaštieli ostal. Dnes na jeho mieste stojí futbalové ihrisko. Dodnes stojí jeho hospodárska budova, ktorá bola prerobená na obytný dom. Ku kaštieľu patril aj kaplnka sv. Kunhuty, aleja, vyhňa a iné hospodárske budovy.
V areáli kedysi slávneho kaštieľa sa zachovala studňa a sýpka. Traduje sa, že v studni bol vstup do tajnej chodby, ktorý ju spájal s kaštieľom. Okolie kaštieľa tvoril nádherný park a záhrada, o ktorú sa starala Ilona Zrínyi. U Rákocziovcov bolo záhradkárčenie rodinnou tradíciou. V krásnych záhradách veľkošarišského kaštieľa pestovala kňažná i figy, rozmarín, fialky, klinčeky, ruže, strelície i aksamietnice. V záhrade bola ja gaštanová aleja. Dodnes sa zachovala lipa malolistá, ktorej vek sa odhaduje na 350-400 rokov. V areáli kedysi slávneho kaštieľa sa zachovala studňa a sýpka.
O kaštieli sa zachovalo veľmi málo fotografií a malieb. Slávu Rákociho kaštieľa dokumentuje už iba pamätný kameň s rytinou kaštieľa a s textom: „Rákociho kaštieľ“. Ten je dnes uchovaný mestom v depozite.
Zdroj: mesto Veľký Šariš
Foto: index.hu, pinterest.hu, FB Slovensko na historických fotkách
