Prvá zmienka o obci Pečovská Nová Ves je z roku 1319 (Wyfalu). Táto historicky významná obec bola už v stredoveku sídlom šľachticov, no až začiatkom novoveku sa stala strediskom panstva, čo spôsobilo potrebu výstavby zemepanského sídla. Do roku 1322 bola kráľovským majetkom, potom ju aj s okolím vlastnil šľachtic Mičko, ktorý svoje sídlo vybudoval vysoko v pohorí Čergov. Sobášmi sa do Pečovskej Novej Vsi dostali ďalšie rody, ktoré obývali kaštiele a kúrie v obci, či už je to rod Péchy, Mariássy, alebo Bornemisza. A vďaka ním je Pečovská Nová Ves nesmierne bohatá na pamiatky a historické objekty. Okrem barokového kostola, klasicistickej synagógy či kaplnky sa tu zachovalo vyše 10 kaštieľov a kúrií, čomu môžu na Slovensku konkurovať len obce Liptovský Ján alebo Brezovica. Taká koncentrácia pamiatok je na vidiecke pomery unikátna.
Klasicistická kúria bola vybudovaná v prvej polovici 19. storočia v klasicistickom slohu. Objekt bol postavený v tvare písmena „L“, ako dokladuje stav zakreslený v historickej katastrálnej mape z roku 1869. Kúriu začal stavať Benjamín Peči (Péchy) pre svojho syna. No keď vo Viedni syn náhle umrel, tak sa s výstavbou prestalo. Objekt dokončila až jeho dcéra (manželka Denesa Pongracza). Po rozhodnutí odsťahovať sa na Liptov, kúriu predali Lajosovi Bornemiszovi. Ten zas objekt predal Elemerovi Pečimu – za 10-tisíc florénov.
Kúria je jednopodlažný, v severnom krídle dvojpodlažný a podpivničený je iba pod severným krídlom. Po oboch stranách centrálnej, stredovej vstupnej sály sú zrkadlovo riešene štvorpriestorové dispozície, ktoré sú komunikačne spojene chodbovým SV traktom. Krídlo kúrie je vzhľadom na ulicu priečne dvojtaktové. Priestor vstupnej haly je zastropený nízkou stlačenou plackovou klenbou. Ďalšie miestnosti kúrie majú taktiež klenby plackove alebo rovné stropy. Pri poslednej obnove bola realizovaná prístavba vstupného portika. Dnes park pred obecným úradom kúrie na pôvodnom mieste, v pôvodnom tvare a veľkosti, čím sa obnovil pôvodný krytý vstup. Nosné murivo – piliere portika sú murované z plných tehál, klenbené pasy medzi piliermi sú železobetónové, vodorovná nosná konštrukcia je tvorená železobetónovou platňou. Balustráda je tvorená pieskovcovými baustrami, v spodnej časti profilovanou doskou a profilovaným parapetom. V nábehoch arkádových otvorov sú piliere portika zdobené jednoduchými, profilovanými nábehovými rímsami. Piliere portika sú v soklovej časti obložené pieskovcovými doskami s hôrnym ukončením soklovou rímsou. Nárožné rivality majú trojhranné štíty, lemované profilovanými rímsami. Nad okennými otvormi fasád je situovaná nadokenná priama profilovaná rímsa a nad ňou dvojica vetracích okenných otvorov. Aj hlavný vstupný portikus je ukončený v hornej časti trojuholníkovým štítom. Strecha objektu je valbová. Západne od objektu je plocha pôvodného parku s novou sadovníckou úpravou. Architektonicky a dispozične podobne kúrie z rovnakého obdobia sa nachádzajú v blízkom Uzovskom Šalgove a Hermanovciach. Sídlo si veľmi dlho držalo pôvodný raz, vrátane sadovníckej úpravy a hospodárskeho dvora.
Až do roku 1945 slúžil objekt pôvodným majiteľom a pôvodnému účelu (obytnému). Po druhej svetovej vojne bol skonfiškovaný. V rokoch 1945 – 1950 slúžil pre účely skladu, po roku 1950 bol adaptovaný pre účely materskej školy, v rokoch 1961 – 1962 bol zas upravený pre potreby základnej deväťročnej školy, knižnice a kina. Pre kino bolo adaptované severne krídlo, v ktorom boli odstránené všetky vnútorne priečky a tiež došlo k prístavbe ďalšieho priestoru k severnej časti objektu krídla (pódium). Bola zrealizovaná komplexná výmena okenných vyplní, čiastočne dverných vyplní, obnovená strecha a podlahy. V rokoch 1979 – 1980 bol objekt rekonštruovaný pre účely Plety VD Prešov. Od roku 2002 prebiehala komplexná obnova a dostavba objektu pre účely zriadenia Obecného úradu obce.
Zdroj/foto: obec Pečovská Nová Ves – potulky dejinami
