Sídlom drienovskej vetvy Abovcov sa stal Drienov a priamo v obci mali páni aj kúriu, či prízemný hrad. Vraj to bola stavba drevená, možno hlineno-drevená. Isté však je, že nemohla poskytnúť žiadané bezpečie. Najmä nie v čase dvoch tatárskych nájazdov. Zrejme už prvý tatársky vpád prinútil rod vybudovať si bezpečnejšie sídlo, ktoré by ich bolo schopné uchrániť pred nepriateľom. Vybrali si lesný kopcovitý masív nad údolím riečky Svinka. Nenápadný vršok, dnes nazývaný Zámčisko (360 m n. m.) má prudko klesajúce svahy a je prístupný len z východnej strany.
Pri Obišovskom hrade sa traduje legenda, ktorá ešte dnes fascinuje hľadačov pokladov. Dávnejší archeologický výskum objavil aj zvláštnu listinu, v ktorej sa uvádza, že na kopci oproti hradu cez dedinu, je zakopaný kôš plný zlata, ktorý tam zakopali zbojníci. Povráva sa, že je to kopec zvaný Hrunok.
Ten v minulosti slúžil ako strategické miesto, aby hrad Kysak mal spojenie so Soľnohradom. Na Hrunku sa robili rozsiahle archeologické výskumy, no dodnes sa nič nenašlo. Čo je na tom pravdy, nechávame na predstavivosti každého návštevníka.
Legendou a lebo faktom ešte ostáva informácia o dvoch hradoch nad Obišovcami. Ten, ktorý sa zachoval je známy ako Obišovský hrad a ten druhý vraj padol za obeť pri stavbe železnice z Kysaku do Prešova.
