Hrad Plaveč na hranici Poľska a Slovenska sa vypína nad riekou Poprad, čím mal strategické poslanie. Bol postavený v rokoch 1270-1294 ako pohraničná pevnosť. Na vlastné náklady ho dal vybudovať šľachtic Arnold, syn Detrika a od začiatku bol vymurovaný z kameňa.
Po poslednom stavovskom povstaní, na nariadenia cisára Karola VI. mali hrad Plaveč v roku 1715 zbúrať. Výrečnému Jurajovi Palocsayovi sa vraj podarilo pomocou vína a zlata presvedčiť komisiu, aby hrad vyhlásila za obytný kaštieľ, na ktorý sa mandát panovníka nevzťahoval. To sa mu aj podarilo a ako jeden z mála v tom období prežil.
O jeho majiteľoch kolujú rôzne legendy, no najviac sa spomína o hradnom pánovi Mikulášovi.
Hradný pán Mikuláš bol človek s tvrdým srdcom. Ešte aj brata, ktorého vždy nenávidel, dal po smrti palicovať. Keď mu v nedeľnej kázni duchovný otec vstúpil do svedomia, veľkomožný vyletel z kostola ako uštipnutý. Skočil do koča a zdivené kone hnal rovno na kňaza, čo ho vyšiel na ulicu upokojiť.
Za to, že vraníkmi usmrtil božieho sluhu, cisár pánu Mikulášovi vymeral trest. Nesmel viac zapriahať kone. Prišla tuhá zima. K dedine sa od hradu blížili sane s volským záprahom a za saňami uháňala svorka vlkov. Darmo urodzený poháňal volky do svižného kroku. Ďalej ako ku kostolu nedošli. Tam, kde v lete kone ušliapali farára, hradný pán zaplatil pokutu životom. Rozdriapali ho vlci.
Kuriózny príbeh je aj o poslednom z vlastníkov hradu Plaveč. Muž zomrel v Paríži, no keďže si prial byť pochovaný v Plavči, bol nariadený jeho prevoz v truhle. V nej mal telo, aj pre hygienické dôvody, ochraňovať lieh. V tom čase panovala vojna proti Habsburgovcom, ktorým prichádzali na pomoc aj ruskí kozáci. Truhlu s nebožtíkom otvorili a lieh vypili. Telo nebohého napokon malo byť pochované v krypte pri hrade, spolu ostatnými hradnými majiteľmi.
Zdroj: Facebook
