Majestátny hrad Zborov sa týči uprostred hlbokého lesa. Kedysi na ňom žil udatný rytier Rastislav, ktorého veľkým snom, bolo uloviť bájnu zver z povestí ako zlatý jeleň či tŕnitý kanec. A predsa, keď jedného dňa cválal lesom, narazil mladý Rastislav na bytosť, ktorá svojou krásou zatienila všetky rozprávkové stvorenia.
Kútikom oka zazrel, ako z neďalekej chatky vychádza prenádherná dievčina. Tá lesná víla ho očarila najmä svojimi krásnymi ohnivými vlasmi. Rastislav zišiel z koňa, aby sa panne prihovoril. Dievčaťu sa Rastislav veľmi páčil, no dobre vedela, čo sa v dedine povrávalo o urodzených pánoch, ktorý zvedú mladú dievčinu a potom ju nechajú na ocot. Rozhodla sa, že rytierovi nepovie svoje meno, kým si on najprv nezíska jej dôveru. Požiadal ju, aby na miesto mena dala aspoň nejakú pamiatku, ktorá by mu ju pripomínala. Dievča mu napokon darovalo odstrihnutý pramienok svojich rumelkových vlasov, previazaný stužkou. Dohodli sa, že sa budú každý deň pri západe slnka stretávať na okraji čistinky.
Od toho dňa rytier chodil jazdiť do lesa každý deň a snažil sa získať si dôveru svojej milovanej. Rastislavova matka si všimla, že sa správanie jej syna čudne zmenilo. Preto vyslala za tajnostkárom pár zvedov. Keď sa napokon dozvedela, že jej jediný syn vyznáva lásku sedliačke, veľmi sa rozčúlila. Ihneď rozkázala uväzniť Rastislava na hrade, dokým nedostane rozum.
S veľkým smútkom v srdci sledoval Rastislav zapadajúce slnko, pričom držal na ruke prameň vlasov od svojej milej. Keď slnko zapadlo, prameň vlasov sa v jeho ruke rozžiaril ako jasná svieca. Strážcovia, si pomysleli, že rytier niekde zapálil oheň. Nuž teda rýchlo otvorili dvere. Rastislav to využil a v okamihu popri nich prekĺzol a utekal rovno ku bráne.
Jeho matka ho zazrela z hradnej veže. Ihneď začala za ním kričať, aby sa okamžite vrátil. Rastislav ale zostal pre jej vyhrážky hluchý. Vtedy už krv jeho matky vrela. S horkosťou v srdci preto začala svojho potomka preklínať tými najrúhavejšími slovami.
Nikto presne nevie, čo sa udialo potom, no niektorí tvrdia, že po doznení barónkinej kliatby, Rastislav na mieste skamenel. Od tej chvíle panny z celého okolia začali nosievať skamenelému rytierovi svoje kadere previazané stužkou, na pamiatku nevinnej lásky rytiera Rastislava z hradu Zborov a chudobnej dievčiny.
Zdroj: Čas Hradov spracoval : Ivan Čižik
Foto: Hrad Zborov
