Hanigovský hrad – Legenda o alchymistovi s prezývkou „Smrť“

Zdieľať

Share on facebook
Share on whatsapp
Share on linkedin
Share on twitter
Share on pinterest
Share on email

Hrad Hanigovce ukrytý v nádhernej prírode tají legendu, ktorá naháňala strach v okolí. Dávno pred chýrnym kamaldulským mníchom, známym bylinkárom a alchymistom v Hanigovciach, prizvali ajiného alchymistu s prívlastkom smrť. Volal sa páter Francesco. V rok 1460 sa v okolí rozšíril chýr, že  kráľ Matej dal Hanigovský hrad do zálohy Ladislavovi Podmanickému za 3 000 zlatých. O rok neskôr sa zasa hrad dostal do rúk rodine Perényiovcov. Potom rodina hrad i Pečovskú Novú Ves vymenili s Mikulášom Tarczaym, okolo ktorého sa začal obšmietať podozrivo vyzerajúci páter Francesco, ktorého predchádzal chýr traviča.

Podľa legendy za pomoci jedu “vyriešil” mnohé majetkové spory. Samozrejme, vždy k spokojnosti iba jediného klienta. Poškodení pátra preklínali a zatracovali do horúcich pekiel, z čoho “duchovný” mával desivé sny a vidiny. Páter Francesco sa votrel do priazne pána hradu. Tarczay trpel pocitom neuznaného hrdinu a túžil vyšvihnúť sa nad ostatných hradných pánov a byť slávnejší než oni.

Jeho predchodca Peter Perényi bol slávny muž. Zdatný a nebojácny hradný pán v bitke proti Turkom a značnej presile nepriateľa zachránil život samotnému kráľovi Žigmundovi. To bola veľká motivácia pre hradného pána. Trpel pocitom menejcennosti a chytrý páter to hneď vybadal. Spomínalo sa, ako Francesco teatrálnym hlasom, gestikulujúc akoby z kazateľne vyhlasoval svoju ošúchanú riekanku:

„Najviac čertov je vo Vatikáne“ Hradný pán Tarczay sa napil vína a zvyčajne pátra doplnil:

„Čertov musíme vykántriť!“

Rozprávkový kraj v okolí hradu Hanigovce je bohatý na mnohé druhy húb. Páter Francesco ako správny alchymista, prechádzal prírodu na okolí a na tienistých svahoch objavil zvláštnu hubu. Pred mnohými stáročiami bola známa ako čierny pavúk (dnes pavúčinovec plyšový). Táto smrteľne jedovatá huba je z neznámych dôvodov najrafinovanejší výmysel z laboratória zvaného príroda. Expert na otravy Francesco sa veľmi rád podelil s vedomosťami s pánom, ktorý ho so záujmom počúval a v jeho ambicióznej mysli sa začal rodiť pekelný plán. Bez rizika odhalenia, postupne otráviť všetkých hradných pánov, ktorí si dovolili vyšvihnúť sa nad neho. Páter bol človek sčítaný. Na potulkách za hubami rozprával hradnému pánovi o najslávnejšej travičke Locaste, ktorá si v starom Ríme získala obdiv najmä u patrícijov, ktorých sokovia umierali na neznámu chorobu v objatí čierneho pavúka, ktorý bol bez farby, chuti, vône a nedal sa dokázať, pretože príznaky otravy sa začali objavovať až po niekoľkých týždňoch od podania jedu. Pán Hanigovského hradu vyhradil pre pátra alchymistickú dielňu, pred ktorou dňom i nocou stála ozbrojená stráž. V nej sa začal vyrábať smrteľne jedovatý hubový prášok.

Osud sa ale zahral s hradným pánom. Keď už všetko bolo pripravené, Mikuláš Tarczay sa vystrašil a do toho prišli  protiturecké ťaženie, ktoré zahájil Kráľ Ľudovít II. Hradný pán Hanigoviec sa vyzbrojil dýkou a dlhým mečom, navliekol na seba brnenie a odvážne sa pustil do boja. Sústavne sa držal po boku svojho kráľa. História by sa bola do písmena zopakovala, ako pri statočnom pánovi Perényim, no Tarczaymu sudičky pri narodení neveštili dlhý život. Ostrý hrot tureckej strely mu prerazil tenký plech brnenia, ktorý bol určený pre kráľa Ľudovíta II. Tarczaymu sa napokon sen splnil. Stal sa hrdinom. Žiaľ, iba za cenu života. Stalo sa tak v roku 1526 neďaleko Moháča. Páter-travič medzitým musel z hradu utiecť, pretože ten sa stal majetkom rádu augustiánov, ktorí ho mali v držbe až do roku 1555. Kráľ Ľudovít II. nezabudol na hrdinu Mikuláša Tarczayho. Hanigovský hrad dostala do daru jeho dcéra Anna Tarczay ako odmenu za hrdinstvo svojho otca.

Zdroj: OZ Novum Castrum