Vedeli ste, že selfie (mo)tyčka bola vynájdená na Šariši? Tu totiž máte pamiatky sami pre seba a nájsť niekoho, kto by vás odfotil, je dosť veľký problém.
Problémom však nie je vychutnať si tie najzaujímavejšie pamiatky a najúchvatnejšie výhľady v pokoji a bez davov. Inšpirujte sa legendou o Najbohatšom Šarišanovi a vydajte sa po stopách nakrúcania našich nových videí, ktoré sú súčasťou rebrandingu pri príležitosti 10. výročia OOCR Región Šariš. Trasa je exkurzom do prírody, dejín, histórie a náboženstva regiónu Šariš, preto si v nej zaiste každý príde na svoje.
Divoká príroda Čergova
Začíname v divokom pohorí Čergov, ktoré patrí medzi stále neobjavené klenoty Šariša s nedoktnutou prírodou a panoramatickými výhľadmi. Obľúbeným turistickým cieľom je vrch Lysá, ktorý patrí medzi najvyššie vrchy pohoria Čergov. Najjednoduchšie sa sem dostanete z obce Drienica a zaparkovať môžete pri nástupnej stanici lanovky na Lysú. Sedačková lanovka premáva len počas víkendov, no výstup zvládnete bez problémov aj pešo. Odmenou vám budú krásne výhľady a pri dobrej viditeľnosti si tu môžete vychutnať obed s výhľadom na Vysoké Tatry. Pokračovať môžete po náučnom chodníku Baranie - Čergov, na ktorom nájdete napríklad miesto opradené legendami a povesťami - osamelý mohutný hranolovitý pieskovcový balvan s doskovitou vrstevnatosťou, Oltár kameň. Ide o starobylý pamätník histórie, tiché svedectvo kultových zvykov našich predkov i útočisko veriacich prenasledovaných pre svoje náboženské presvedčenie. Dnes tu stojí drevená kaplnka zasvätená Premeneniu Pána, ktorá patrí do drienickej gréckokatolíckej farnosti a raz ročne sa tu konajú bohoslužby. Pokračovať môžete do sedla Črchľa, ktoré je súčasťou územia európskeho významu a chráneného vtáčieho územia Čergov. Chodník pokračuje do osád Ambrušovce a Baranie, ktoré zanikli v 60. rokoch minulého storočia a ako dôkaz sa tu zachovali roztrúsené drevenice či pomníky na cintoríne. Ide o rozptýlené usadlosti v dolinách Čergova, ktorých obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lese, pálením drevného uhlia či výrobou šindľov a korýt. Pri odchode nemiňte ani ferratu Starý lom, ktorá sa nachádza len pár desiatok metrov pod parkoviskom pri lanovke. Na mieste bývalého lomu nájdete niekoľko rebríkov a reťazí, ktoré vedú k mostíku s výhľadom na Lysú. Späť sa môžete vrátiť rovnakou trasou alebo lesnou cestou.
Srdce regiónu - Hrad Šariš
Z divokého Čergova sa presúvame na miesto, ktoré je symbolom celého regiónu, na hrad Šariš. Tento kráľovský hrad z 13. storočia bol komitátnym, teda župným hradom. Na rozdiel od susedných strážnych hradov mal za úlohu kontrolovať dôležité krajinské a obchodné cesty smerujúce na Spiš a do Poľska, no najmä trasu údolím Torysy. V priebehu storočí sa stal majetkom viacerých významných šľachtických rodov a zohral dôležitú úlohu aj počas protitureckých bojov. Počas svojej histórie hrad navštívili viacerí uhorskí králi vrátane Bela IV. či Mateja Korvína. Neskôr postupne strácal svoj význam a po výbuchu pušného prachu začal chátrať. Dominantou hradu je 14 bášt a zrekonštruovaná veža Donjon, z ktorej je pri dobrej viditeľnosti výhľad na celý región, vrátane troch susedných hradov a troch susedných krajín. Hrad je otvorený denne a od utorka do nedele môžete využiť aj sprievodcovské služby s výstupom na Donjon. Zaparkovať môžete na parkovisku pod hradom a po žltej značke sa sem dostanete za hodinku. Cesta vedie lesom a je mierne náročná, vhodná aj pre rodiny s deťmi.
História ťažby soli
V objavovaní histórie budeme pokračovať, no tentokrát o pár storočí neskôr. Presúvame sa na Solivar, kde sa nachádza národná kultúrna pamiatka - unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky. Pochádza zo 17. storočia, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Dozviete sa tu množstvo zaujímavých informácií o ťažbe, výrobe, spracovaní a využívaní prešovskej soli. Unikátny areál je chránený ako pamiatková zóna Soľná Baňa a nájdete tu viacero technických pamiatok ako šachta Leopold s budovou gápľa, četerne, huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne a klopačka. Časť technických objektov je sprístupnená v rámci Slovenského technického múzea – Múzea Solivar, ktorého otváracie hodiny nájdete na webe múzea. Ak chcete svoj výlet ešte „osoliť“, pokračujte na bicykloch po Cykloželezničke až k vodnej nádrži Sigord. Okolo vodnej plochy sa môžete prejsť, urobiť si tu piknik či oddychovať pri výhľade na Slanské vrchy. Neprehliadnite ani náučný chodník známy Sigordské koľečko, ktorý môžete absolvovať pohodovým tempom približne za 30 minút. Na trase sa nachádzajú informačné tabule približujúce miestnu faunu či drevený mostík ponad potok Delňa. Chodník je vhodný pre rodiny s deťmi, rekreačných turistov aj návštevníkov, ktorí hľadajú iba kratšiu prechádzku v prírode.
Drevené chrámy
Poslednou zastávkou na trase po stopách najbohatšieho Šarišana je obec Brežany. Nachádza sa tu drevený gréckokatolícky chrám svätého Lukáša Evanjelistu, ktorý patrí medzi chrámy Karpatskej drevenej cesty. Chrám pochádza z roku 1727 a jeho dominantou je ikonostas zo štyroch radov ikon z roku 1733 Je výnimočný tým, že postráda tradičné zobrazenie Ukrižovania alebo kríža v hornej časti, čo je v ikonografii chrámov nezvyčajné. Hlavný barokový oltár pochádza z roku 1782 a zdobí ho obraz Korunovania Panny Márie od Františka Ferdynandyho. V 50. rokoch 20. storočia sa miestni veriaci priklonili k rímskokatolíckemu obradu a začali chrám využívať na ich bohoslužby, hoci naďalej zostal vo vlastníctve gréckokatolíckej cirkvi. Chrám je súčasťou historického cintorína, kde možno nájsť hroby a kríže staršie ako sto rokov. V regióne Šariš môžete nájsť aj ďalšie drevené kostolíky, napríklad: Drevený chrám sv. Michala Archanjela UNESCO v Ladomírovej, Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hunkovciach, Drevený chrám svätého Mikuláša v Bodružali, Drevený chrám Svätej Paraskevy vo Svidníku, Drevený chrám Sv. Veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho v Medveďom či Drevený gréckokatolický chrám stretnutia pána so Simeonom v Kožanoch.
A čo teda robí Šarišana skutočne bohatým? Nie sú to truhlice plné zlata ani majetky ukryté za hradnými múrmi. Jeho bohatstvom sú miesta, príbehy a zážitky, ktoré sa nedajú odmerať peniazmi. Výhľad z Lysej, stáročia ukryté v múroch hradu Šarišu, soľ, ktorá preslávila Prešov, pokoj pri Sigorde či vôňa dreva v starobylom chráme v Brežanoch – každá zo zastávok odhaľuje inú tvár Šariša.
Vydajte sa teda po stopách najbohatšieho Šarišana a objavte región, v ktorom môžete byť na chvíľu bohatí aj vy. A keďže na mnohých miestach možno naozaj nebude nikto, koho by ste mohli poprosiť o spoločnú fotografiu, selfie (mo)tyčku si radšej nezabudnite pribaliť. Na Šariši totiž zistíte, že tým najväčším luxusom je mať všetku tú krásu takmer iba pre seba.
Zdroj: OOCR RŠ
Zdroj fotografií: OOCR RŠ
