Prvý známy názov hradného brala “Havrania skala“ pochádza podľa povesti od záhadných čiernych rytierov. Ich tmavé plášte viali ako havranie krídla, keď držali stráž na tejto dôležitej strategickej lokalite Slanských vrchov. Z výšky 529 m n. m. mali šarišskú krajinu ako na dlani. Neskôr, v roku 1307, získal miesto ako odmenu za vernosť panovníkovi rytier Tomáš Synek, ktorý dal vybudovať kamenný hrad a vstúpil do dejín ako Castrum Sebus – hrad Šebeš.
V 16. storočí blčal zápas medzi šľachticmi a stále sebavedomejšími kráľovskými mestami. O pozemky sa sporili mesto Prešov a šebešský hradný pán František, potomok zakladateľa hradu. František Sebessy chcel dlhoročný spor riešiť dohodou. Mestu vraj daroval ako prejav vôle okolo 450 hektárov lesov v okolí Cemjaty a Prešovčanom navrhol, aby radšej nažívali spolu ako susedia. Prešovčania súhlasili iba naoko. Podľa legiend, jedného dňa v roku 1528 a vybrali na hrad Šebeš, na oslavu dobrej dohody, Mešťania priateľský hodovali na hrade s pánom Františkom a jeho kastelánom. Lenže v lese okolo hradu už čakali prešovskí zbrojnoši. Z priateľskej hostiny sa vykľula krutá trestná výprava. Prešovskí mešťania vyriešili spor o hranice raz a navždy. Popravami. Hradného pána Františka Sebessyho a jeho kastelána Mikuláša Gerlackého obesili na hradnú bránu. Hrad následne vyplienili tak, že odvtedy chátral.
Hrad Šebeš v sebe skrýva okrem legiend aj jednu zaujímavú nevyriešenú záhadu. Nápis na západnom úpätí skalného brala, súbor číslic s menom L. CSEH a dátumom 24. august 1896. Podľa dohadov ide pravdepodobne o súradnicu, ktorá udáva polohu portálu štôlne na „živé striebro“, teda rumelku, ktorá sa používa na výrobu ortuti. Iný zasa vravia o šifre, ktorú zatiaľ nikto nevyriešil.
